Jura je geologická perióda, prostredná v ére mezozoika (druhohôr), pred ňou bol trias a po nej sa začína nasleduje krieda.
Názov je odvodený od vápencových súvrství Švajčiarskeho pohoria Jura, ktorý prvý krát použil geológ Alexander von Humboldt v roku 1795. Ako samostatné geologické obdobie bola definovaná až v roku 1829 geológom A. Brogniartom
Jura
Živočíchy
Veľmi hojné boli prvoky Calpionela, huby a koraly, ktoré v teplých moriach tvorili rozsiahle útesy spolu s machovkami a mäkkýšmi lastúrnikmi Posidonia. Svoj zenit tiež dosiahol rozvoj amonitov a belemnitov. Teplé moria obývali aj žraloky a raje. Časté sú aj kostnaté ryby (Teleostei), známe sú tiež nálezy pravých žiab, krokodílov a primitívnych korytnačiek. Pokračoval tiež vývoj prvých primitívnych cicavcov, ktoré sa objavili už v triase. Na súši, vo vzduchu i vo vode zaznamenali veľké rozšírenie dinosaury. Objavili sa veľké druhy ako Diplodocus alebo Brachiosaurus. Vo vodách dnešnej Európy sa vyskytovali plesiosaury, medzi známe lietajúce plazy (Pterosauria) patril druh Pteranodon. Objavil sa aj najstarší známy operený pravták Archeopteryx, známy z lokality Solhofen v Nemecku. Rastliny Pomerne prívetivá (vlhká) a stabilná klíma jury veľmi vyhovovala rozvoju flóry. Svoj najväčší rozvoj dosiahli cykasy (Cycadophyta), typickým zástupcom je Nissonia. Rozšírené boli aj cykasoidy (Benedittales) typickým zástupcom je Williamsonia, a tiež ihličiny (borovicorasty, Pinophyta) a ginkgá (Ginkgophyta).
Jurské fosílie
[skry]Jura
Lias
Dogger
Malm
Hetanž
Sinemúr
Pliesenbach
Toark
Álen
Bajok
Bat
Kelovej
Oxford
Titón
Kimeridž
